Európska plastová obehová ekonomika čelí „prudkému spomaleniu“: Miera rastu klesla z 13,6 % na 1,2 %
Spoločnosť Plastics Europe nedávno zverejnila svoju dvojročnú správu s názvom Obehové hospodárstvo pre plasty – Európska analýza. Správa poskytuje najnovšie údaje (2024) a poznatky o prechode Európy na obehové hospodárstvo v oblasti plastov, pričom sa zaoberá trendmi v oblasti výroby, spracovania, spotreby a obchodu s obehovými plastmi, ako aj štatistikami o nakladaní s odpadom.
Správa odhaľuje, že hoci Európa si stále drží celosvetové vedúce postavenie v podiele obehovej výroby plastov, jej tempo rastu sa výrazne spomalilo, čo predstavuje vážne výzvy pre rozvoj tohto odvetvia.
1. Miera rastu cirkulárnej výroby plastov klesla z 13,6 % na 1,2 %
Správa uvádza, že v roku 2024 predstavovali obehové plasty (vrátane mechanickej recyklácie, chemickej recyklácie, bioplastov a plastov zachytávajúcich uhlík) 15,8 % celkovej produkcie plastov v Európe a dosiahli objem 8,7 milióna ton (8,7 Mt). Rast tohto podielu však bol do značnej miery spôsobený poklesom produkcie plastov na báze fosílnych palív – ktorá klesla o 8,3 % na 43,3 Mt – a nie výrazným rozšírením obehových plastov.
Ročná miera rastu obehovej produkcie plastov v Európe klesla z 13,6 % v roku 2022 na iba 1,2 % v roku 2024. Medzitým sa globálna ročná miera rastu zvýšila z 5,0 % na 7,7 %, pričom celková produkcia dosiahla 44,2 milióna ton (44,2 Mt), čo predstavuje 9,6 % celosvetovej produkcie plastov.
2. Rastúca závislosť od dovozu: 19 % dopytu po obehových plastoch je uspokojených dovozom
V roku 2024 sa európski spracovatelia plastov spoliehali na dovoz, aby pokryli 19 % svojho dopytu po obehových plastoch. Okrem toho, pri pohľade na celkový dopyt po plastoch (vrátane plastov na báze fosílnych palív) dosiahol podiel dovozu až 24 %.
Medzitým sa európsky vývoz triedeného plastového odpadu medzi rokmi 2022 a 2024 prudko zvýšil o 36,5 % a dosiahol 1,5 milióna ton, pričom hlavnými destináciami boli Turecko a Malajzia. Tento trend odráža konkurenčné nevýhody Európy v oblastiach, ako sú náklady na energiu a recyklačná kapacita.
3. Miera recyklácie rastie, no 70 % plastového odpadu sa stále spaľuje alebo skládkuje
V roku 2024 sa z 32,7 milióna ton plastového odpadu zozbieraného v Európe recyklovalo 29,6 % – čo predstavuje nárast o 11,5 % oproti roku 2022. Zvyšných 70,4 % sa však stále buď spaľovalo (48,9 %), alebo skládkovalo (21,5 %).
Je pozoruhodné, že medzi rokmi 2022 a 2024 objem spaľovaného plastového odpadu neklesol, a to ani napriek výraznému nárastu vývozu triedeného plastového odpadu. To naznačuje, že Európa pomaly napreduje v zvyšovaní svojej recyklačnej kapacity a znižovaní závislosti od spaľovania a skládok.
4. Technologická neutralita a systémová integrácia
Správa zdôrazňuje, že samotná mechanická recyklácia nedokáže dosiahnuť úplnú obehovosť. Hoci zostáva hlavným ťažným koňom (s európskou produkciou mechanickej recyklácie približne 8,1 Mt v roku 2024), nedokáže spracovať zmiešaný, kontaminovaný alebo komplexný plastový odpad.
Medzi doplnkové technológie, ktoré si vyžadujú zrýchlený vývoj, patria:
Recyklácia na báze rozpúšťadiel: Separácia polymérov pomocou rozpúšťadiel bez zmeny ich chemickej štruktúry.
Chemická recyklácia (depolymerizácia, pyrolýza, splyňovanie): Premena plastového odpadu na monoméry alebo východiskové oleje.
Bioplasty: Výroba plastov s využitím biomasy (ako sú zvyšky plodín a odpadové oleje).
Zachytávanie a využitie uhlíka (CCU): Transformácia zachyteného CO₂ na suroviny pre plasty.
Organizácia Plastics Europe vyzýva EÚ, aby prijala technologicky neutrálnu politiku, a navrhuje vytvorenie integrovaných obehových centier, ktoré kombinujú mechanickú recykláciu, chemickú recykláciu a biovýrobné zariadenia s cieľom maximalizovať efektívnosť využívania zdrojov.
(Zdroj: Správa Plastics Europe)
